Výlet do Cuency

Už dlho som mala na hľadáčiku mestečko Cuenca, a stokrát sa môjho Madridčana pýtala, kedy ma tam zoberie, ale ako keby až doteraz nebola nikdy vhodná príležitosť…Je pravda, že som sa mohla jednoducho vybrať na autobus a ísť sama, ale predsa len, radšej objavujem svet  s príjemnou spoločnosťou 🙂

Autobus totižto chodí do mesta Cueca z madridskej autobusovej stanice Mendez Alvaro (estación sur) každé 2 hodiny, a cesta trvá len o niečo viac ako dve hodiny. Cena lístku je 13 € a môžete si ho jednoducho kúpiť cez internet.

My sme sa ale vybrali z Madridu autom a vôbec si neuvedomili, že sme si na tento výlet vybrali pravdepodobne jeden z najhorších dní v roku. Bol deň práce, 1.mája, ktorý nasledoval štvrtok 2.mája, Deň Madridského kraja. Bol to začiatok 5 dňového „puente“ (mosta), teda 5 dňovej dovolenky, ktorú mnohí Madridčania využili na návštevu „madridského mora“ vo Valencii, menej ako 400 km od Madridu. A práve po diaľnici, ktorá tam vedie sme šli aj my….

Cesta nám teda namiesto dvoch hodín trvala štyri, a keď sme konečne dorazili na samý vrch historického centra, odkiaľ je na mesto krásny výhľad, začalo liať ako z krhly.  Ako naschvál! My sme však nezúfali a zaliezli do baru najesť sa.  Dážď ani po hodinke neprestával ale keďže sme mali zabookovanu izbu cez Airbnb,  šli sme si dať ako správni Španieli siestu.

Okolo šiestej dážď ustál a tak sme sa opäť vybrali naspäť do centra. Naše ubytovanie síce nebolo ani zďaleka v centre, ale v 60 tisícovom mestečku to predsa nie je problém, nie? 🙂  Za pol hodinu kráčania sme boli na Moste Svätého Pavla (Puente de San Pablo), odkiaľ sme už mali výhľad na to, kvôli čomu je Cuenca zapísaná v UNESCO. Casas colgadas, po slovensky visiace domy naozaj ako keby viseli nad skalami,.

Od XIV. sotročia, kedy boli Casas Colgadas postavené museli byť už niekoľko krát rekonštruované.

Most Svätého Pavla je jedným zo spôsobov, ako sa dostať do historického centra tohto opevneného mestečka, ktoré okrem múrov v minulosti chránili aj rieky Júcar a Huécar. Je neuveriteľné, ako je Cuenca postavená v súlade s prírodou, ktorá ju obklopuje z oboch strán. Tiahne sa hore strmým kopcom,  ale jej šírka je asi len 300 metrov.  Keďže obaja, môj Madridčan aj ja sme „lovci výhľadov“, každú chvíľu sme na západnej časti mesta našli niečo takéto…

Alebo na východnej strane niečo takéto…

Cuenca, rovnako ako Madrid a cca 95% Španielska, bola niekoľko storočí v rukách arabov. Alfonsovi VI. sa podarilo získať Madrid pre svoje kresťanské kráľovstvo o sto rokov predtým, než kastílsky kráľ Alfonso VIII. dobil Cuencu. Písal sa rok 1177.  Jeho sochu nájdeme len kúsok od hlavného námestia.

Najvýraznejšou budovou na hlavnom námestí (Plaza Mayor) je katedrála. A bol to práve Alfonso VIII., kto nariadil postaviť ju,  na mieste, kde predtým stála mešita.  Ide o jednu z prvých gotických katedrál v Španielsku. Bola totižto  postavená začiatkom XIII. storočia, v období, keď ešte prevládal románsky štýl.

Čo sa mi na Cuence páčilo najviac, bol taký ten stredoveký ráz, spleť úzkych uličiek,  kopcovitosť a romantické zákutia na každom kroku. Naším cieľom bolo prejsť všetky takéto zákutia a uličky, a myslím si, že sa nám to celkom dobre podarilo. Keď sme sa totižto na druhý deň vrátili prechádzať po centre Cuency, stále sme si hovorili „tu sme už predsa boli…“ Ale o tom neskôr.

Okolo ôsmej večer sme začali smerovať dole kopcom, von z historického centra, smerom naspäť na apartmán. Po ceste sme narazili na takéto netradičné sochy bubeníkov.

Hoci sme po meste chodili len niečo viac ako 2 hodinky, kopce nám dali zabrať a my sme vyhladli. Pod historickoým centrom, v komerčnej časti Cuency bolo barov viac než dosť.  Na ulici Calle San Francisco boli jeden vedľa druhého. My sme si vybrali Mesón La Barrica de Miguel, kde sme chceli ochutnať typické jedlo z Cuency. Keďže „zarajos“ sme už mali, keď sme boli na výlete v Zaragoze a na „ajo arriero“ sme chuť nemali, dali sme si Morteruelo. Je to také rozvarené a rozmixované mäso z rôznych zvierat (sliepka, jamón, prasa, králik, prepelica), pričom koreniny ako červená paprika, škorica, klinčeky a čierne korenie hrajú dôležitú rolu. 

Pomaly sa zotmelo a tak sme sa išli vyspať na apartmán, aby sme na druhý deň mali dostatok energie. Po raňajkách sme odšoférovali na samý vrch Cuency, kde je parkovanie zdarma. V tomto stredovekom mestečku to totižto s autom vôbec nie je jednoduché. A chceli sme si spraviť fotku s najkrajším výhľadom na Cuencu, ktorú sme v stredu kvôli dažďu nestihli…

Počasie nám prialo oveľa viac a keďže sme mali celý deň pred sebou, chceli sme doobjavovať miesta, ktoré sme deň predtým nevideli. A asi po polhodine sme zistili, že sme videli všetko! 😀 Cuenca, rovnako ako Toledo alebo Segovia je naozaj mesto, ktoré sa dá v priebehu jedného dňa pochodiť hore dole. Ideálne na jednodňový výlet z Madridu!

Čo teda s načatým dňom, rozmýšľali sme….V tom momente, smerujúc k autu sme narazili na šípku „Ciudad Encantada“, v preklade začarované mestečko, čo samozrejme zaujalo našu pozornosť. Podľa google maps bolo vzdialené len hodinu od Cuency a tak sme neváhali a vyštartovali. V skutočnosti ale nejde o mesto, ale píniový les plný obrovských vápencových kameňov, ktoré sa vytvorili počas miliónov rokov zvetrávaním.  Za 6 eur na osobu sme si parkom prešli so sprievodcom, inak by vstupenka stála o euro menej.

Najväčšou zábavou bolo hádať, aké pomenovanie jednotlivé kamene dostali, na základe ich podobnosti.  Čo napríklad tento? Ako by ste ho nazvali? A nemyslím tým môjho Madridčana, ale ten kameň za ním 😀

Po skončení prehliadky nám sprievodca odporučil navštíviť vyhliadkový bod Ventano del Diablo, nad ktorým lietajú supy a pod ktorým sa ťahá už spomínaná rieka Júcar.

Náš dvojdňový výlet bol super, a odporúčam ho všetkým, ktorí už v Madride boli, alebo tým, ktorí preferujú menšie, pokojnejšie mestečká v objatí prírody.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *