Cocido Madrileño (čítaj kosido), laicky preložené ako madridský vývar, je pre Madrid tým, čím sú halušky s bryndzou pre Slovensko. Ide o tradičné jedlo v Madride.  Cícer, sliepka, morcilla (španielska krvavnica), chorizo (španielska klobása), jamón serrano (španielska sušená šunka), tocino (španielska slanina), hovädzie mäso, zemiaky, mrkva a kapusta, to všetko sa vo veľkom hrnci varí vyše 3 a pol hodiny! Výsledkom je trojchodové menu s polievkou „caldo“ , zeleninou a výberom tých najlepších španielskych mäsových výrobkov. Čo môže byť počas zimných mesiacov lepšie ako ochutnať túto madridskú špecialitu?

Otázka však znie, kde si to „cocido“ dať? Čítajte ďalej, pretože vám predstavím 5 reštaurácií v Madride, ktoré sa týmto receptom preslávili.

La Bola

Individuálne hlinené hrnce

Táto reštaurácia v centre Madridu, otvorená v roku 1870 už prešla rukami 4 generácií, ktoré zachovávajú tradíciu a varia „cocido madrileño“ rovnako ako jej zakladatelia. Na uhlí z duba, v individuýlnych hlinených hrncoch. V dnešnej dobe je takýto spôsob varenia naozaj obdivuhodný a hovorí o tom, s akou láskou kuchári toto tradičné madridské jedlo pripravujú. Stojí za zmienku, že reštaurácia robila kulisy mnohým španielskym filmom.

Cena: 21,50 €, len cocido

tradičné jedlo v Madride sa môže variť aj v jednotlivých hrncoch

Los Galayos

Tradičné jedlo v Madride na obed

Priamo v srdci Madridu,  na námestí Plaza Mayor, sa nachádza reštaurácia Los Galayos, ktorá podáva na obed „cocido“ už vyše 100 rokov.  Môžete si ho vychutnať v jednom z piatich salónov, každý z nich s odlišnou dekoráciou.

Cena: 19,80 €, len cocido

Malacatín

Ak ho zjete celé, neplatíte

Hoci táto „taberna“ v časti La Latina funguje už od roku 1895,  po dlhé desaťročia mala nad vchodom napísané „VINO“ a to bolo jediné, čo podávala. Cocido začala variť až v päťdesiatych rokoch, keď jej konečne dali orgininálnejšie meno. Vďačí za ňho žobrákovi, ktorý pred bránou hrával na gitare a spieval  “ma-la-ca-tín”.  Kto sa odváži, nech prekoná výzvu „El que se lo acaba no paga“. Teda kto zje celé toto tradičné jedlo v Madride, neplatí 🙂 Vraj sa to ešte nestalo. V Malacatíne cez zimu navyše ponúkajú aj „caldo de cocido“ zvlášť, takže ak dostanete chuť na polievku, viete kde sa môžete zastaviť.

Cena: 21 €, len cocido

Ponzano

Najlacnejšie cocido v Madride

V bare/reštaurácii Ponzano na rovnomennej ulici nájdeme najlacnejšie cocido v Madride! Nie je hoci v centre, ale môže vám prísť vhod napríklad po návšteve  štadiónu Santiago Bernabeu (pol hodina peši), alebo Múzea Prírodných vied (20 minút peši). Jedinou nevýhodou je, že ho varia len v stredu. Ak vás je však viac než 10, môžete si ho objednať kedykoľvek.

Cena: 16,50 €, s nápojom, chlebom, dezertom a kávou

Lhardy

Tradičné jedlo v Madride na striebornej tácke

Ak sú vaše jazýčky mlsné a peňaženky plné, choďte ochutnať cocido do reštaurácie Lhardy v centre Madridu.
Lhardy funguje už od roku 1885 a jeho výzdoba sa nezmenila. Stačí sa priblížiť k drevenej fasáde a pocítite, že táto reštaurácia dýcha históriou.  „Cocido“ , ktoré sa tu varí viac ako 4 hodiny, ponúka na strieborných táckach a s originálnou prísadou, bielou klobásou. Ak som vás ešte nepresvedčila, možno tak spraví španielsky spisovateľ Azorín z konca XIX. storočia, ktorý povedal „Madrid sa nedá pojať bez Lhardyho“.

tradičné jedlo v Madride v tradičnej reštaurácii

Cena: 36,50 €, len cocido

Ak ste sa dočítali až sem, asi vás to „cocido“ niečím zaujalo…

Tak majte na pamäti, že každú zimu sa v Madride koná „Ruta de Cocido Madrileño“, teda trasa po stopách madridského vývaru. Tento rok 2020 to bude už 10. vydanie,  a môžete si ho užiť medzi 14 februárom a 31 marcom. Kompletný zoznam reštaurácií, ktoré sa tohto gastro-eventu zúčastnia nájdete na stránke rutadelcocidomadrileño.com


Avatar

Alex

Alexandra je Bratislavčanka, ktorá žije v Madride už 6 rokov. Sprevádzaniu sa venuje od roku 2016, kedy odišla z korporátnej HR práce a rozhodla sa nasledovať svoj sen. Po španielsky sa naučila cez letné prázdniny počas vysokej školy, ktoré tri roky po sebe strávila v Španielsku: na Gran Canarii, v Malage a na Malorke. Počas školského roku si španielčinu zlepšovala komunikáciou s erasmus študentmi v Bratislave a pomohli jej aj pesničky od Melendiho a filmy od Almodovara. A samozrejme Madridčan, s ktorým už 7 rokov zdieľa život.

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *