Aj napriek tomu, že v Madride nie je úplne jednoduché stretnúť „rodných krajanov“, podarilo sa nám založiť malú skupinku Sloveniek a Češiek, v rámci ktorej sa stretávame a popri vínku príležitostne ohovárame Španielov. Naposledy sa stali hlavnou témou kultúrne rozdiely medzi Španielmi a Slovákmi, ktorým nie vždy úplne rozumieme a na ktoré sme si museli zvykať. Nejedna z nás zažila v Španielsku kultúrny šok po tom, ako sa sem presťahovala. Veď posúďte sami, čo si o tom myslíte.
Ulica žije
Španieli veľký čas svojho životu trávia vonku. Keď vravím „vonku“, nemyslím tým výhradne v prírode, ale skôr v meste. Madrid je mesto, ktoré nikdy nespí, možno čosi ako európska verzia New Yorku. Ulice sú vždy plné, či už počas dňa, alebo v noci. Miestne parky sa vždy hemžia pármi na prechádzke, v obchodoch s oblečením sa občas ledva pohnete a ak ako väčšia skupinka túžite zájsť na večeru, budete si musieť rezervovať stôl dopredu, lebo okolo deviatej večer sa reštaurácie rapídne zaplnia.
Sociálny život Španielov sa odohráva v meste a domov chodia len spať. V Španielsku nie je zvykom pozvať kamarátov domov a spoločne popíjať pivo alebo vínko a vyjedať chladničku. Veď viete, ako to na Slovensku často býva. Pripraví sa obed, večera alebo len akési občerstvenie a s kamarátmi alebo rodinou si užívate pohodlie domova. V Španielsku sa drvivá väčšina podobných stretnutí odohráva v bare alebo v reštaurácii, byt či dom využívajú len minimálne. Z toho vypláva aj (nielen) estetický stav bytov v Španielsku. Zvyknú byť neútulné, chladné, veľmi jednoducho zariadené, skrátka sa tam necítite ako doma. Španielom to však neprekáža, sú na to zvyknutí a odzrkadľuje sa to aj v ich životnom štýle. Pre nás Slovákov v Španielsku to ale môže spôsobiť kultúrny šok.
Papuče? A to je na čo?
Ďalší zásadný rozdiel spojený s bývaním v Španielsku spočíva v čomsi tak banálnom, ako sú papuče. Aj napriek tomu, že sa tu dajú kúpiť, väčšina Španielov ich nepoužíva. Prečo? Úplne si vystačia s topánkami, s ktorými vpochodujú do bytu bez väčších problémov, a to aj keď prší a je blato. Alex si so smiechom spomína na historku, ako prvýkrát priviedla svojho milého na návštevu k svojim rodičom na Slovensko. Milo sa pozdravil svokre a vzápätí vošiel do bytu obutý. To bol ale šok! Pravdepodobne vás neprekvapí, že Alexinej mame zamrzol úsmev na tvári a nechápavo zostala naňho hľadieť, lebo veď: „Čo to, preboha, stvára?!“ Alex mu musela vysvetliť, že u nás sa vyzúvame. A to platí aj pre návštevu.
Nočný život (aj) detí
Ako som už spomínala, v Španielsku, a teda aj v Madride, to žije. Je úplne bežné stretnúť hojný počet ľudí na ulici, námestí alebo v centre mesta v neskorých večerných hodinách. Čo nás však môže prekvapiť je prítomnosť detí. V Španielsku nie je žiadna zvláštnosť vidieť deti hrať sa na ulici aj o 23:00, dokonca aj počas školského roka. Závisí to z časti od počasia a ročného obdobia, ale slovenským rodičom by tento zvyk prišiel pravdepodobne neprístupný. Veď deti nemajú čo robiť vonku o jedenástej večer. Či?
Pamätám si, ako ma bola moja mama prvýkrát navštíviť v Španielsku, vtedy som ešte bývala na severe v regióne Asturias. Ako sme na terase popíjali sidru (tradičný severo-španielsky alkoholický nápoj z jabĺk podobný cideru) a jedli chipirones a la plancha (grilovaná sépia) moja mama s úžasom pozorovala asi osemročné deti hrajúce sa na ulici krátko pred polnocou.
Obed na večeru a večera v posteli
Harmonogram dňa sa v Španielsku prudko mení. Nielenže deti trávia neskoré hodiny vonku, celé Španielsko žije akosi… neskôr. Počínajúc ránom, supermarkety a kaviarne sa často otvárajú až o deviatej, takže ak sa ráno zvyknete zastaviť po čerstvé pečivo a kávu, možno budete mať problém. Vo veľkých mestách, akým je Madrid, to až taký problém nie je. Multikulturalizmus mesta spraví svoje a pre každého sa nájde to, čo potrebuje. Supermarkety otvorené „24/7“, kaviarne, ktoré otvárajú o siedmej… V tomto prípade to ale nie je spôsobené španielskou náturou ani tradíciou, skôr tlakom uponáhľaného moderného životného štýlu. V menších mestách Španielska tieto „vymoženosti“ budete zháňať ťažko.
Španieli obedujú po 14:00
Čo sa obedu týka, tiež začína neskôr než ten náš slovenský. Hoci zamestnanci slovenských firiem už často sedia o pol 12-tej na obede, Španieli si musia počkať minimálne do jednej. Skôr než o jednej sa totiž v tradičných španielskych reštauráciách nenajete. Možno preto počas vašej dovolenky v Španielsku zažijete kultúrny šok. „Obedový interval“ zvykne trvať od jednej do štvrtej poobede. Potom španielske reštaurácie vyženú zvyšných hostí, zatvoria a opäť otvoria o ôsmej večer.
Pred 21:00 sú reštaurácie prázdne
Áno, čítate správne. Medzi štvrtou a ôsmou hodinou poobede sú tradičné španielske reštaurácie zatvorené, lebo kto by sa išiel navečerať skôr než o ôsmej? Ak máte náhodou šťastie a neprekvapia vás zamknuté vchodové dvere, obsluha vás rada ponúkne alkoholickými aj nealkoholickými nápojmi, ale do ôsmej sa určite nenajete. Niektoré španielske reštaurácie v spomínanom intervale nezatvárajú reštauráciu úplne, ale kuchyňu majú zavretú, respektíve, nevarí sa. Druhý, povedzme že pozitívny, bod španielskeho harmonogramu spočíva v tom, že sa vám nikdy nestane, že v neskorých hodinách pôjdete domov hladný, keďže už nikde nevaria. Španielske reštaurácie začínajú chystať večeru až o ôsmej, ale často o pol noci ešte vynášajú posledné porcie. Je bežné sa s kamarátmi dohodnúť na stretnutí o deviatej večer. Ak berieme do úvahy celý uvoľnený proces večere s popíjaním, dvoma chodmi a dezertom, večera sa môže natiahnuť až do jedenástej či pol dvanástej večer.
Práve preto sú reštaurácie, terasy, ale aj ulice Madridu o takomto čase plné. A ak je víkend, nie je žiadnou zvláštnosťou vyraziť neskôr do barov na miešané drinky a trochu latino hudby.
Keď viete po španielsky, ale aj tak nikomu nerozumiete
Fakt, že ste sa učili po španielsky, ešte neznamená, že v praxi vaše znalosti nevyjdú nazmar. Zažili sme to na vlastnej koži. Bežná, trochu jednoduchšia a pomalšia konverzácia s priemerným Španielom sa dá zvládnuť bez problémov. Ale keď ich je už niekoľko a sedia pri jednom stole, situácia sa mení. Španieli majú tendenciu rozprávať všetci naraz, jeden cez druhého, čo môže spôsobiť ľuďom, ktorí sú v Španielsku noví, kultúrny šok.
Túto skutočnosť si overíte aj v španielskej televízii. Náplňou niektorých programov (nielen politických) nie je nič iné len debatovať, vyjadrovať svoj názor a, samozrejme, prekrikovať sa. Nečakajte, že ak pôjdete na večeru so skupinkou španielskych kamarátov, situácia bude odlišná. S vypitými fľaškami sa hlasitosť zvyšuje a nikto nemieni ani na chvíľku stíchnuť. A ako to už býva, konverzácia nie je len jedna a rovnaká pre celú skupinu, ale hneď niekoľko. Pravdepodobne sa nebudete zhovárať len so známym po vašej pravici či lavici, ale aj s osobou na opačnom konci stola. A tak, prosím pekne, vzniká fenomén zvaný „conversaciones cruzadas“, teda skrížené rozhovory. Zaručí vám, že ak ste tu nový, nebudete rozumieť absolútne nič. Ale netrápte sa, časom si zvyknete a stanete sa nebojácnym profesionálom. Dokonca aj vy budete kričať krížom cez celý stôl a nebude na tom nič zvláštne.
Sľuby, ktoré sa neplnia
Počas procesu vytvárania si nových priateľstiev sme sa viaceré z nás stretli s tým, že nám čosi sľúbili, my sme s tým rátali a nakoniec… nič? Plány sa nekonajú a vy netušíte prečo. Vy ste sa tešili na behanie v Parku Retiro s kolegyňou Juanou, ale ona sa vám neozvala… Pravdou je, že nejde o nič vážne. Neznamená to, že vás vaši španielski kamaráti nemajú radi, ani že by radšej išli bez vás. Súčasťou španielskej „otvorenosti“ a temperamentnej nátury sú aj sľuby, ktoré nikdy nemienili splniť, a to hlavne preto, že ich nikdy za záväzné nepovažovali. Ak Španiel použije nám dobre známu frázu „Ya veremos“, v preklade „Ešte uvidíme“, je to znakom, že spomínané plány sa tak skoro konať nebudú.
No nezúfajte, je možné sa dohodnúť aj so Španielmi, ale musíte z nich dostať konkrétny deň a konkrétnu hodinu, bez toho to nepôjde.
Lotéria je všadeprítomná
Autentickým španielskym ošiaľom je vianočná lotéria. Zabezpečuje ju štátna firma (áno, Španieli majú Národnú lotériu) a reklamné spoty sú dlho očakávané nielen odbornou verejnosťou. Často ide o rodinnú tradíciu, v rámci ktorej si Španieli navzájom kúpia „décimos“, teda lósy. Jeden stojí 20 €, no niektorí Španieli na ne minú aj stovky eur. Lósy sa nekupujú len v rámci rodiny, ale pokojne aj v práci medzi kolegami, dokonca aj reštaurácie si zvyknú zaobstarať pár žrebov! Vianoce v Madride sú teda obdobím, kedy si lós kúpi takmer každý. Alex v auguste zažila kultúrny šok, keď uvidela dlhočizný rad ľudí čakajúcich v centre Madridu. Najprv nerozumela, o čo ide, no neskôr pochopila, že ide o vianočnú lotériu. V auguste!
Okrem vianočnej lotérie v Španielsku fičia aj rôzne iné, v Madride nájdete stánky na každom kroku, najmä v obytných štvrtiach. Španieli celkovo milujú „hazard“ oveľa viac než Slováci. Ide o dlhoročnú tradíciu, ktorá počas Francovej (čítaj Frankovej – ide o fašistického diktátora Francisca Franca) diktatúry a chudoby dávala španielom nádej na lepší život. Dnes sa tento „národný sviatok“ prežíva rovnako intenzívne ako v minulosti.
Kultúrne rozdiely sa ale nespájajú len s tým, čo a kedy Španieli robia alebo nerobia, ale aj s mnohými inými aspektmi života. Vedeli ste napríklad, že číslo 2 sa v Španielsku ukazuje inak ako u nás? Alebo že otváracie hodiny v nemocniciach sú tu omnoho dlhšie? Aj o tom sa dočítate v článku 7 odlišností zo života v Španielsku.
0 Comments