….alebo…

Madrid ako kultúrny šok

Aj napriek tomu, že v Madride nie je úplne jednoduché stretnúť „rodných krajanov“, podarilo sa nám zosnovať malú skupinku Sloveniek v rámci ktorej sa stretávame a popri vínku príležitostne ohovárame Španielov. Naposledy sa stali hlavnou témou kultúrne rozdiely medzi Španielmi a Slovákmi, ktorým nie vždy úplne rozumieme a na ktoré sme si museli zvykať. Veď posúďte sami, čo si o tom myslíte.

Ulica žije

Španieli veľký čas svojho životu trávia vonku. Keď vravím „vonku“, nemyslím tým výhradne v prírode, ale skôr v meste. Madrid je mesto, ktoré nikdy nespí, možno čosi ako európska verzia New Yorku. Ulice sú vždy plné, či už počas dňa alebo v noci. Miestne parky sa vždy hemžia pármi na vychádzke, v obchodoch s oblečením sa občas ledva pohnete a ak ako väčšia skupinka túžite zájsť na večeru, budete si musieť rezervovať stôl dopredu, lebo okolo deviatej večer sa reštaurácie rapídne zaplnia.

madridčania na ulici pocas štedrého dňa

Sociálny život Španielov sa odohráva v meste a domov chodia len spať. V Španielsku nie je zvykom, pozvať kamarátov domov a spoločne popíjať pivo alebo vínko a vyjedať chladničku. Veď viete ako to na Slovensku často býva. Pripraví sa obed, večera, alebo len akési posedenie a s kamarátmi alebo rodinou si užívate pohodlie domova. V Španielsku sa drvivá väčšina podobných stretnutí odohráva v bare alebo v reštaurácií, byt či dom využívajú len minimálne. Z toho vypláva aj (nie len) estetický stav bytov v Španielsku. Zvyknú byť neútulné, chladné, skrátka, necítite sa tam ako doma. Španielom to však neprekáža, sú na to zvyknutí a odzrkadľuje sa to aj na ich životnom štýle. Pre nás Slovákov to ale môže spôsobiť kultúrny šok keď sa tu rozhodneme usadiť.

Papuče? A to je načo?

Ďalší zásadný rozdiel spojený s bývaním v Španielsku spočíva v čomsi tak banálnom ako sú papuče. Aj napriek tomu, že síce sa tu dajú kúpiť, väčšina španielov ich nepoužíva. Prečo? Úplne si vystačia s topánkami, s ktorými si vpochodujú do bytu bez väčších problémov a to aj keď prší a je blato. Alex si so smiechom spomína na historku, ako prvýkrát priviedla svojho milého na návštevu k svojim rodičom na Slovensko. Milo sa pozdravil svokre a vzápätí vošiel do bytu obutý. Pravdepodobne vás neprekvapí, že Alexinej mame zamrzol úsmev na tvári a nechápavo zostala naňho hľadieť, lebo veď „Čo to preboha stvára?!“. Alex mu musela vysvetliť, že u nás sa vyzúvame.
Španieli si zastávajú, že sa jedná o veľmi praktické riešenie, šetrí to čas a zbytočne neotravuje. My si však myslíme, že to časté vysávanie nestojí za to. Špina a prach sa v byte šíri oveľa rýchlejšie.

Nočný život (aj) detí

Ako som už spomínala, v Španielsku, a teda aj v Madride, to žije. Je úplne bežné stretnúť hojný počet ľudí na ulici, námestí alebo v centre mesta v neskorých večerných hodinách. Čo nás však môže prekvapiť je skôr prítomnosť detí. V Španielsku nie je žiadna zvláštnosť vidieť deti sa hrať na ulici aj o 11 večer, dokonca aj počas školského roka. Závisí z časti od počasia a ročného obdobia, ale slovenským rodičom by tento zvyk prišiel pravdepodobne neprístupný. Veď deti nemajú čo robiť vonku o jedenástej večer. Či?
Pamätám si, ako ma bola moja mama prvýkrát navštíviť v Španielsku, vtedy som ešte bývala na severe, v Asturias, a popri tom ako sme popíjali sidru (tradičný severo-španielsky alkoholický nápoj z jabĺk, podobný cider-u)  a jedli chipirones a la plancha (grilovaná sépia) s úžasom pozorovala možno osemročné deti hrajúce sa na ulici krátko pred polnocou.

Obed na večeru a večera v posteli

Harmonogram dňa sa v Španielsku prudko mení. Nie len že deti trávia neskoré hodiny vonku, celé Španielsko žije akosi… neskôr. Počínajúc ránom, supermarkety a kaviarne sa častokrát otvárajú až o deviatej, takže ak sa zvyknete zastaviť pre čerstvé pečivo a kávu, možno budete mať problém. Vo veľkých mestách akým je Madrid to až taký problém nie je. Multikulturalizmus mesta spraví svoje a pre každého sa nájde to čo potrebuje. Supermarkety otvorené „24/7“, kaviarne, ktoré otvárajú o siedmej…
V tomto prípade to ale nie je spôsobené španielskou náturou ani tradíciou, skôr tlakom z uponáhľaného moderného životného štýlu. V menších mestách v Španielsku tieto „vymoženosti“ budete ťažko zháňať.
Čo sa obedu týka, taktiež začína neskôr než ten náš slovenský. Hoci zamestnanci slovenských firiem už častokrát sedia o pól 12tej sa obede, Španieli si musia počkať minimálne do jednej. Skôr než o jednej sa totižto v tradičných španielskych reštauráciách nenajete.  „Obedový interval“ zvykne trvať od jednej do tretej, prípadne štvrtej poobede. Potom španielske reštaurácie vyženú zvyšných hostí a opäť otvoria o ôsmej poobede. Áno, čítate správne. Medzi štvrtou a ôsmou hodinou poobede sú tradičné španielske (i keď aj niektoré netradičné) reštaurácie zatvorené, lebo predsa kto by sa išiel navečerať skôr než o ôsmej? Ak máte náhodou šťastie a neprekvapia vás zamknuté vchodové dvere, obsluha vás rada ponúkne alkoholickými aj nealkoholickými nápojmi, ale do ôsmej sa opäť nenajete… Niektoré španielske reštaurácie nezatvárajú už v spomínanom intervale, ale kuchyňu majú zavretú, respektíve, nevarí sa.
Druhá, povedzme že pozitívna stránka španielskeho harmonogramu spočíva v tom, že sa vám nikdy nestane, že v neskorých hodinách pôjdete hladný domov, keďže už nikde nevaria. Španielske reštaurácie začínajú chystať večeru až o ôsmej, ale častokrát o pol noci ešte vynášajú posledné porcie. Je bežné sa s kamarátmi dohodnúť na stretnutí o deviatej večer. Ak berieme do úvahy celý uvoľnený proces večerania, s popíjaním, dvoma chodmi a dezertom, večera sa môže natiahnuť až do jedenástej, pol dvanástej večer. Práve preto sú reštaurácie, terasy, ale aj ulice Madridu o takomto čase plné. A ak je víkend, nie je žiadnou zvláštnosťou neskôr vyraziť do barov na miešané drinky a trochu latino hudby.

Keď viete po španielsky, ale aj tak nikomu nerozumiete

Fakt, že ste sa učili po španielsky, ešte neznamená, že v praxi vaše znalosti nevyjdú nazmar. Zažili sme to na vlastnej koži. Bežná, trochu jednoduchšia a pomalšia konverzácia s priemerným španielom sa zvládne bez problémov, ale keď ich je už niekoľko a sedia pri jednom stole… situácia sa mení. Španieli majú tendenciu rozprávať všetci naraz, jeden cez druhého. Túto skutočnosť si overíte aj v španielskej televízii. Náplňou niektorých programov nie je nič iné len debatovať, vyjadrovať svoj názor a, samozrejme, prekrikovať sa. Nemôžte snáď očakávať, že ak pôjdete na večeru so skupinkou španielskych kamarátov, situácia bude odlišná. S vypitými fľaškami sa hlasitosť zvyšuje a nikto nemieni na chvíľku stíchnuť. A ako to už býva, konverzácia nie je len jedna, tá istá pre celú skupinu, ale hneď niekoľko. Pravdepodobne sa nebudete zhovárať len so známym po vašej pravici či lavici, ale aj s osobou na opačnom konci stola. A tak, prosím pekne, vzniká fenomén zvaný „conversaciones cruzadas“, teda skrížené rozhovory. Zaručí vám, že ak ste tu nový, nebudete rozumieť absolútne nič. Ale netrápte sa, časom si zvyknete a stanete sa nebojácnym profesionálom. Dokonca aj vy budete kričať krížom cez celý stôl a nebude na tom nič zvláštne.

Koľko súčasne znejúcich hlasov ste narátali?

Sľuby ktoré sa neplnia

Počas procesu vytvárania si nových kamarátov sme sa viaceré z nás stretli s tým, že nám čosi sľúbili, my sme s tým rátali a nakoniec… nič? Plány sa nekonajú a vy netušíte prečo. Vy ste sa tešili na behanie v Parku Retiro s kolegyňou Juanou, ale ona sa vám neozvala…Pravdou je, že nejde o nič vážne. Neznamená to, že vás vaši španielski kamaráti nemajú radi, ani že by radšej išli bez vás. Súčasťou španielskej „otvorenosti“ a temperamentnej nátury sú aj sľuby, ktoré nikdy nemienili splniť a to hlavne preto, že ich nikdy za záväzné nepovažovali. Ak španiel použije nám dobre známu frázu „Ya veremos…“, v preklade „Ešte uvidíme…“, je to znakom, že spomínané plány sa tak skoro konať nebudú.
No nezúfajte, je možné sa dohodnúť aj so Španielmi, ale musíte z nich dostať konkrétny deň a konkrétnu hodinu, bez toho to nepôjde.

Vianočná lotéria

Autentickým španielskym ošiaľom je práve vianočná lotéria. Človek by si myslel, že toto šialenstvo sa prejavuje najmä počas Vianoc, no realita je iná. Jedná sa o dlhoročnú tradíciu, ktorá počas Francovej (čítaj Frankovej, jedná sa o fašistického diktátora Francisca Franca) diktatúry a chudoby dávala španielom nádej na lepší život. Dnes sa tento „národný sviatok“ prežíva rovnako intenzívne ako v minulosti.
Vianočnú lotériu zabezpečuje štátna firma (áno, Španieli majú „Národnú Lotériu“) a reklamné spoty sú dlho očakávané nie len odbornou spoločnosťou. Častokrát sa jedná o rodinnú tradíciu v rámci ktorej si Španieli navzájom kúpia „décimos“, teda losy. Jeden stojí 20€, no niektorí Španieli na ne minú aj stovky eur. Losy sa nekupujú len v rámci rodiny, ale pokojne aj v práci, dokonca aj reštaurácie si zvyknú zaobstarať pár losov!
Alex v auguste prekvapil dlhočizný rad ľudí čakajúcich v centre Madridu. Najprv nerozumela o čo sa jedná, no neskôr pochopila, že ide o vianočnú lotériu. V auguste!
Okrem vianočnej lotérie v Španielsku fičia aj rôzne iné, v každom meste nájdete nemálo stánkov. Španieli celkovo milujú „hazard“ oveľa viac než Slováci.

los vianočnej lotérie
Categories: Kultúra

Paula

Paula

Paula pochádza z Bratislavy, ale do Španielska zavítala už ako šestnásťročná. Pred príchodom jej znalosti španielčiny boli minimálne, ale situácia sa rapídne zlepšovala. Po deviatich mesiacoch na výmennom pobyte už stačila všetkým Španielom. Prvé dva roky si „užívala“ severské upršané počasie v Asturias, kde navštevovala španielsku strednú školu a následne aj zmaturovala. Do Madridu sa prisťahovala za vysokou školou v roku 2018, kde momentálne študuje Reklamu a PR. Španielsko ju očarilo svojou veselou náturou a kultúrou, ale aj slnečným počasím.

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *