Krátke treky z dediny Torla

Po výstupe na Monte Perdido sme potrebovali trochu oddychu. Autom sme sa z verejného parkoviska presunuli do campingu Rio Ara. Popri rieke Ara sú asi 3 campingy, ale my sme si vybrali práve tento kvôli vynikajúcej polohe len 10 minút pešo od dedinky Torla a čistým sociálnym zariadeniam. Okrem recepcie majú aj bar a obchod a počas jarných mesiacov rozsiahle zelené trávniky, kde si môžete bez problémov zložiť stan. Rezervácie síce neprijímajú. ale ak máte so sebou len malý stan, a prídete okolo obeda,  miesto určite nájdete. Koncom augusta, keď sme tam boli my, už boli trávniky trochu vyschnuté, ale aspoň to nebola prašná zem. Za noc sme zaplatili 20 € (5 auto + 5 na osobu + 5 za stan) a zostali 3 noci.

 

Do dedinky Torla sme sa chodili najesť. Tento prvý deň sme šli na neskorý obed do pizzerie, ďalšie dni sme tam zastavili na večeru. Našli sme super bar, taký ten typický španielsky, kde máte za barovým pultom rôzne tapas (ak keď v tomto prípade za nich účtujú…). Po prvom dni som si to chcela zopakovať znova, pretože naozaj všetko čo sme si objednali bolo výborné. A spoza pultu na mňa stále žmurkali španielske špeciality, ktoré sa mi už prvý deň nezmestili do žalúdku. Krokety, toast s kozím syrom, vyprážaná cuketa, torrezno, artičoky s balzamikom…A to revuelto de setas con gambas (omeleta s hríbami a krevetami) nemalo chybu!

Keď sme nejedli v bare, míňali sme naše zásoby studených pokrmov.  Jamón, fuet, tuniak, chlieb, zelenina a ovocie, oriešky. Toto všetko sme si kúpili v Madride a naložili pred odchodom do Pyrenejí do auta.  Bocadillo de jamón sme si napríklad spravili v utorok, keď sme sa vybrali do dediniek Broto a Oto. Broto je naprieč lesom len 4,7 km od campingu a hoci treba vystúpať 138 metrov, oproti výletu na Monte Perdido to bola poobedňajšia prechádzka.  V utorok nám totižto celé doobedie pršalo. Pri dedinke Broto bol vodopád Cascada de Sorrosal, kde si si pochutili na naších šunkových bagetách.

Potom sme sa prešli cez Broto a v diaľke videli tie hory, kde sme dve noci predtým spali. Vyzerali neuveriteľne obrovské. Priam nedosiahnuteľné. Monte Perdido kvôli mrakom ani vidieť nebolo.

Do dedinky Oto to odtiaľ bolo už len ďalších 1,2 km. Kamenné domy typické pre pyrenejskú architektúru, úzke uličky, kľud. Takéto bolo Broto aj Oto.

V Ote sme okrem toho našli aj pekný výhľad na zeleň, ktorá je v Pyrenejách všadeprítomná.

Na vrchu Ota (všetky pyrenejské dediny idú do kopca) sme našli foodtruck ponúkajúci kávu, zmrzlinu a rôzne pochutiny, kde by sme sa inak určite zastavili. Keď sme tam ale boli my, konala sa tam nejaká súkromná garden party, tak sme po prechádzke dedinou zamierili naspäť do nášho campingu.

Na druhý deň sa vyčasilo, takže po raňajkách sme sa popri rieke Ara vybrali opačným smerom. K mostu Puente de los Navarros to boli asi 3 km, skoro stále po rovinke, cez krásny les.

Potom ako sme sa dostali k mostu, nás smerom ku Campingu de Valle de Bujaruelo posielalo GPS cestou pre autá. Najprv to vyzeralo ako poriadna blbosť, ale nakoniec tých aut bolo veľmi málo a boli odtiaľ pekné výhľady na hory.

Kým sme sa dostali ku campingu, museli sme prejsť ďalšie asi 4 km. Takže radler (cerveza con limón) padla vynikajúco.

Keďže sme ale so sebou opäť mali piknik, spravili sme si ho pri rieke Ara, kúsoček od campingu, v takomto krásnom prostredí.

 

Cestou naspäť nás už aplikácia Maps.Me poslala po opačnej strane rieky, pod skalami tvoriacimi Valle de Bujaruelo. Stúpanie bolo výrazne väčšie, ale pocit prechádzky po turistickej cestičke príjemnejší. Rozdvojka bola práve pri moste Puente de los Navarros, len sme si to smerom tam nejako nevšimli. Takto sme ale aspoň videli dve rôzne cesty a môžeme ich porovnávať 🙂

Aj počas tejto cesty, rovnako ako smerom na vrchol Monte Perdido, sme sa v niektorých úsekoch museli pridržiavať lana.

 

Inak to bola opäť pohodová celodenná prechádzka so šumom rieky v pozadí, krásnymi lagúnami a s fajn počasím.  V niektorých tých lagúnach som mala neuveriteľnú chuť sa okúpať. Ale keď som len špičkou prstov okúsila, aká je tá voda mrazivá, rýchlo som si to rozmyslela.

Po týchto dvoch pohodových dňoch nás čakal ďalší heroický výkon, ale o ňom v ďalšom článku 😉