Krátke treky z dediny Torla

UBYTOVANIE V PYRENEJÁCH

Po výstupe na Monte Perdido sme potrebovali trochu oddychu. Autom sme sa z verejného parkoviska presunuli do campingu Rio Ara. Popri rieke Ara sú asi 3 campingy, ale my sme si vybrali práve tento kvôli vynikajúcej polohe len 10 minút pešo od dedinky Torla a čistým sociálnym zariadeniam. Okrem recepcie majú aj bar a obchod a počas jarných mesiacov rozsiahle zelené trávniky, kde si môžete bez problémov zložiť stan. Rezervácie síce neprijímajú. ale ak máte so sebou len malý stan, a prídete okolo obeda,  miesto určite nájdete. Koncom augusta, keď sme tam boli my, už boli trávniky trochu vyschnuté, ale aspoň to nebola prašná zem. Za noc sme zaplatili 20 € (5 auto + 5 na osobu + 5 za stan) a zostali 3 noci.

 

JEDLO V PYRENEJÁCH

Do dedinky Torla sme sa chodili najesť. Tento prvý deň sme išli na neskorý obed do pizzerie, ďalšie dni sme tam zastavili na večeru. Našli sme super bar, taký ten typický španielsky, kde máte za barovým pultom rôzne tapas (aj keď v tomto prípade za nich účtujú…). Po prvom dni som si to chcela zopakovať znova, pretože naozaj všetko čo sme si objednali bolo výborné. A spoza pultu na mňa stále žmurkali španielske špeciality, ktoré sa mi už prvý deň nezmestili do žalúdku. Krokety, toast s kozím syrom, vyprážaná cuketa, torrezno, artičoky s balzamikom…A to revuelto de setas con gambas (omeleta s hríbami a krevetami) nemalo chybu!

bar-s-tapas

typicky-spanielsky-bar

Keď sme nejedli v bare, míňali sme naše zásoby studených pokrmov.  Jamón, fuet, tuniak, chlieb, zelenina a ovocie, oriešky. Toto všetko sme si kúpili v Madride a naložili pred odchodom do Pyrenejí do auta.

KRÁTKY TREK DO DEDINIEK BROTO A OTO

Bocadillo de jamón sme si napríklad spravili v utorok, keď sme sa vybrali do dediniek Broto a Oto. Broto je naprieč lesom len 4,7 km od campingu a hoci treba vystúpať 138 metrov, oproti výletu na Monte Perdido to bola poobedňajšia prechádzka.  V utorok nám totižto celé doobedie pršalo. Pri dedinke Broto bol vodopád Cascada de Sorrosal, kde si si pochutili na naších šunkových bagetách.

vodopad-v-pyrenejach

vodopad-cascada-de-sorrosal

Potom sme sa prešli cez Broto a v diaľke videli tie hory, kde sme dve noci predtým spali. Vyzerali neuveriteľne obrovské. Priam nedosiahnuteľné. Monte Perdido kvôli mrakom ani vidieť nebolo.

dedina-broto-pyreneje

dedina-broto-pyreneje

Do dedinky Oto to odtiaľ bolo už len ďalších 1,2 km. Kamenné domy typické pre pyrenejskú architektúru, úzke uličky, kľud. Takéto bolo Broto aj Oto.

dedina-oto-pyreneje

dedina-oto-pyreneje

V Ote sme okrem toho našli aj pekný výhľad na zeleň, ktorá je v Pyrenejách všadeprítomná.

vyhlad-dedina-oto-pyreneje

vyhlad-dedina-oto-pyreneje

 

KRÁTKY TREK POPRI RIEKE ARA v PYRENEJACH

Na druhý deň sa vyčasilo, takže po raňajkách sme sa popri rieke Ara vybrali opačným smerom. K mostu Puente de los Navarros to boli asi 3 km, skoro stále po rovinke, cez krásny les.

les-pri-rieke-ara-pyreneje

les-pri-rieke-ara-pyreneje

Potom ako sme sa dostali k mostu, GPS nás posielalo  smerom ku Campingu de Valle de Bujaruelo cestou pre autá. Najprv to vyzeralo ako poriadna blbosť, ale nakoniec tých aut bolo veľmi málo a naskytli sa nám pekné výhľady na hory.

vyhlad-na-hory-pyreneje

vyhlad-na-hory-pyreneje

Kým sme sa dostali ku campingu, museli sme prejsť ďalšie asi 4 km. Takže radler (cerveza con limón) padla vynikajúco.

cerveza-con-limon-pyreneje

cerveza-con-limon-pyreneje

Keďže sme ale so sebou opäť mali piknik, spravili sme si ho pri rieke Ara, kúsoček od campingu, v takomto krásnom prostredí.

 

Cestou naspäť nás už aplikácia Maps.Me poslala po opačnej strane rieky, pod skalami tvoriacimi Valle de Bujaruelo. Stúpanie bolo výrazne väčšie, ale pocit prechádzky po turistickej cestičke príjemnejší. Rozdvojka bola práve pri moste Puente de los Navarros, len sme si to smerom tam nejako nevšimli. Takto sme ale aspoň videli dve rôzne cesty a môžeme ich porovnávať  🙂

nad-riekou-ara-pyreneje

nad-riekou-ara-pyreneje

Aj počas tejto cesty, rovnako ako smerom na vrchol Monte Perdido, sme sa v niektorých úsekoch museli pridržiavať lana.

 

Inak to bola opäť pohodová celodenná prechádzka so šumom rieky v pozadí, krásnymi lagúnami a s fajn počasím.  V niektorých tých lagúnach som mala neuveriteľnú chuť sa okúpať. Ale keď som len špičkou prstov okúsila, aká je tá voda mrazivá, rýchlo som si to rozmyslela.

laguna-rieka-ara

laguna-rieka-ara

Po týchto dvoch pohodových dňoch nás čakal ďalší heroický výkon, ale o ňom v ďalšom článku 😉